Premiéra vyberie Peter Pellegrini. Je dôležité, aby PS skončilo v opozícii a aby došlo k zmene politického kurzu k vojne.

Výsledky svedčia o niečom silnejšom, ako bola kampaň. Preto je aj zmena hlbšia a výraznejšia.

Rozhodli tri vojny.

Prvá vojna

Návrat Roberta Fica začal v momente, keď začal reprezentovať väčšinu slovenskej verejnosti v téme vojny. 60 až 70 percent nesúhlasilo s aktivizmom a politikou bývalých vlád k vojne.

Nebola a nie je to naša vojna, nie je to ani nevyprovokovaná vojna, súčasne je to krutá a strašná vojna, kde sa zabíjajú dva kedysi blízke slovanské národy. Vojna na Ukrajine už rok a pol eskaluje a všetko napovedá tomu, že vojna bude ešte dlho pokračovať. Rusko je agresor, ktorý má vo vojne prevahu. Ľudia na Slovensku si neželali, aby sme sa do nej zapojili.

Žiaľ, tri vlády po roku 2020 sa správali opačne. Nezodpovedne a neospravedlniteľne.

Voľby v tejto téme potvrdili najsilnejší argument demokracie: ľudia chcú zmenu kurzu a zodpovednejší prístup.

Dôsledkom je, že strany, ktoré nás uplynulé tri roky reprezentovali a ktoré určovali našu politiku k vojne, majú spolu menej percent (dokopy 20) – ako Robert Fico. Dve z nich (Demokrati a Sme rodina) končia v politike.

Je to tvrdé, ale spravodlivé.

Nikto si túto potrebu neuvedomil lepšie a presvedčivejšie ako Robert Fico. Najskôr ho to vrátilo na čelo prieskumov, včera to z neho urobilo víťaza volieb.

Do parlamentu to vrátilo aj SNS, ktorá má k vojne rovnaký pomer. Mesiac pred voľbami si túto líniu v mäkšej podobe osvojil aj Pellegrini.

O zmene pomerov u nás rozhodla najmä vojna na Ukrajine.

Druhá vojna

Vojna policajtov, ktorá vznikla medzi nominantami minulej vlády, bola silnejšia ako všetky tri vlády – Matovičova, Hegerova a ešte aj prezidentkina. Táto vojna postupne poškodzovala viaceré bezpečnostné inštitúcie štátu.

Nikto z bývalých vlád tieto vojny nedokázal ukončiť, ani utlmiť. Bezpečnostné zložky sa vymkli politickej kontrole, čo sa nikdy nesmie stať. Aj tu si ľudia želajú zmenu.

Pred voľbami a pri obviňovaní v kauze Rozuzlenie sa zdalo, že Hamranova politika vystrašila aj Pellegriniho, preto ho to tlačilo k Smeru.

Pellegriniho rola, ako si sám uvedomil, je kľúčová. Je to rola podobná tej, v ktorej už pôsobil, keď viedol vládu. Bez toho, aby sa zvládla táto domáca inštitucionálna vojna, nemôže byť úspešná žiadna vláda. S PS a SaS, ako aj s KDH, ktoré sa nedokázalo postaviť ani za „svojho“ ministra Šimka, sa mu to nemôže podariť.

Začína sa súboj o post ministra vnútra – a práve tento post a predstava o ďalšom fungovaní NAKA a špeciálnej prokuratúry, rozhodne o skončení domácej vojny medzi inštitúciami štátu.

Prezidentka a politici bývalej vlády ukázali, že toto zadanie nedokážu splniť. Preto sú očakávania po voľbách vysoké. Štát nemôže fungovať tak ako doteraz.

Tretia vojna

Posledným konfliktom sa stala vojna malých strán o miesto na slnku.

Matovičova provokácia na tlačovke Smeru a potýčka s Kaliňákom spôsobila, že politik, ktorý nesie rozhodujúcu mieru zodpovednosti za stav krajiny, že tohto politika ľudia volili ako opozičného kandidáta. K volebnému úspechu mu však významným spôsobom pomohla aj štedrá podpora rodín, ktorá má síce skončiť na konci roka 2024, ale ktorá bola najsilnejšou sociálnou témou v krajine.  

Sasku už tretíkrát do parlamentu dotlačil osobne Sulík. Zdá sa, že zrážka Sulíka s Matovičom pomohla obom. Aj Sulík vytvoril v kampani ilúziu, že je akoby opozičným politikom s čerstvými nápadmi. Ak Sulík splynie s progresívcami, bude to zbytočné, ak im dokáže robiť rivala, môže to mať význam.

Návrat KDH je dôsledkom celkovej krízy politiky. KDH ťažilo z prepadu Demokratov aj neúspechu Krajniaka a Sme rodina, líšilo sa aj od Matoviča so Sulíkom. Do parlamentu sa však dostali bez jasných pozícií k rozhodujúcim témam doby, ako dôsledok toho, že toľko iných strán sa stalo nevoliteľnými. Uvidíme, ako sa očakávania voličov stretnú s realitou.

Osud Leviathana

Druhou najdôležitejšou správou volebnej noci je 17 percent pre Progresívne Slovensko.

Ak by bola táto strana vyhrala alebo ak by sa bola stala jediným lídrom, ktorý môže zostaviť vládu, bola by to zlá správa pre štát aj našu spoločnosť.

PS je strana s autoritárskym programom, ktorá by chcela regulovať a vychovávať našu spoločnosť spôsobom, ktorý by ju hlboko zmenil. Strana a médiá, ktoré jej fandili, to v celej kampani úspešne zakrývali. Preto je 17 percent tak strašne veľa, sú tam aj ľudia, ktorí netušia, akého Leviathana volili.

Ale dobre je, že sa nenaplnili očakávania exit-pollov, ktoré z Leviathana robili víťaza volieb. Rovnako je dobre, že sme videli celú túto mašinériu v chode. Ak chceme do budúcnosti čeliť podobným manipuláciám, ako sme videli v týchto voľbách, potrebujeme vyvážiť stranícke denníky a stranícku mentalitu novinárov a celebrít.

Tých 17 percent je strašne veľa. Existuje možnosť, že by PS mohla zložiť vládu s Hlasom, Saskou a KDH, ale bol by to podvod na voličoch. Pellegriniho to môže mierne posilniť pri vyjednávaniach so Smerom, ale takáto vláda by nedokázala riešiť problémy štátu a ďalšie veľké problémy by produkovala.

Preto je pre krajinu dôležité, aby progresívna strana skončila v opozícii a aby sa verejnosť s jej programom a tvárami mohla postupne a pokojne oboznámiť. Bez sprostredkovateľov a bez mediálnej plachty, za ktorú nie je vidieť.

Ešte dôležitejšie je však niečo iné.

Aby nová vláda naplnila očakávania a rozumným spôsobom zmenila našu politiku a vystupovanie k vojne na Ukrajine, aby tlmila extrémy v spoločnosti a aby sa jej podarilo ukončiť vojnu policajtov a zároveň neohroziť vyšetrovanie závažných káuz. Je to ťažká úloha, ale jediná, ktorá má zmysel.

Tieto voľby sú budíčkom, aby sme k štátu začali pristupovať inak.